02.10.2020

Diskusia: Ako nevyhodiť 7,5 mld. euro do koša?

Slovensko bude mať možnosť v nasledujúcich rokoch čerpať navyše 7,5 mld. euro z EÚ. Napriek premiérovmu prísľubu „slovenského reformného leta“ ani dva týždne pred odovzdaním prvého návrhu Európskej komisii verejnosť reformný plán vlády nevidela.

Aj z tohto dôvodu diskutovali v závere septembra štyria experti na témy ekonomiky, trhu práce, vzdelania a verejných politík a životného prostredia, Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI, bývalý minister školstva Juraj Draxler z Centra pre verejnú politiku, bývalý poradca ministrov financií Michal Polák z Slovak Investment Holding a Juraj Zamkovský zo združenia Priatelia Zeme-CEPA s Brigitou Schmögnerovou a Milanom Ftáčnikom z OZ Progresívne fórum o tom, kam by Slovensko malo investovať týchto 7,5 mld. euro.

Ako v úvode diskusie uviedol M. Ftáčnik, čas tlačí nielen kvôli potrebe predloženia dokumentu, ale aj pretože podstatná časť zdrojov z plánu obnovy má byť využitá do roku 2023. Problém Slovenska, ako v diskusii zdôraznil aj bývalý minister školstva SR J. Draxler, je nielen nepripravenosť projektov, ale akútny nedostatok  analýz sektorových politík, ktoré sú nevyhnutným predpokladom dobrých projektov. Podľa M. Poláka je tento deficit prepracovaných sektorových politík aj dôsledkom dlhodobej filozofie „malého štátu“, i keď, v ostatnej dobe sa podarilo presadiť konsenzus o potrebe budovania verejnej infraštruktúry. Súčasne M. Polák upozornil na skutočnosť, že do plánu reforiem nemožno zaradiť čokoľvek, čo považujeme z pohľadu Slovenska za potrebné, pretože plán obnovy sa musí pohybovať v mantineloch a na pôdoryse tzv. európskeho semestra.

M. Kahanec, ktorý bol prizvaný do tvorby časti reformného plánu, informoval, že širší podkladový dokument obsahoval ciele udržateľného rastu, fiškálnej udržateľnosti, prechodu na zelenú ekonomiku, reformu trhu práce, podpory reforiem vzdelania a vedy, zdravotníctva a digitalizácie.

Druhý účastník panelu, ktorý bol prizvaný do tvorby časti plánu obnovy v oblasti zelenej ekonomiky, jedného z kľúčových sektorov, na ktorý chce EÚ vyčleniť peniaze, ocenil skutočnosť, že sa do dokumentu dostala téma energetickej decentralizácie a sebestačnosti regiónov, pretože tá úzko súvisí s hospodárskym rozvojom regiónov. J. Zamkovský však súčasne upozornil na riziko, že, ako už viackrát v minulosti, po vyhlásení priorít a výziev budeme ako krajina stádovite a hromadne robiť tie projekty, na ktoré budú výzvy a nie také, ktoré regióny SR skutočne potrebujú pre dlhodobú udržateľnosť ich ekonomík a ekosystémov. Ako negatívny príklad uviedol aj plánované investície do plynovej infraštruktúry. Tie totiž predstavujú zotrvávanie v fosílnej energii, namiesto prechodu na udržateľné zdroje. Za úplne kľúčové ale J. Zamkovský považuje pred akékoľvek investície predradiť opatrenia na zníženie energetickej spotreby, teda zvýšenia energetickej efektívnosti tak sektoru budov, priemyslu a ďalších a až túto zníženú spotrebu a potrebu následne pokrývať novými, podľa možnosti udržateľnými zdrojmi energie a do týchto investovať.

Druhou zásadnou oblasťou plánu obnovy je z pohľadu EÚ digitalizácie ekonomiky, ktorá čaká aj Slovensko ako súčasť európskej ekonomiky. Vzhľadom na to, že slovenská ekonomika a trh práce budú podľa všetkých predpovedí významne zasiahnuté robotizáciou a digitalizáciou, mal by byť podľa diskutujúcich vypracovaný z pozície štátu a v spolupráci so sociálnymi partnermi dokument Práca 4.0, popisujúci prognózy vývoja trhu práce podľa potrieb domácej ekonomiky v strednodobom horizonte. Ak hovoríme o dopadoch na trh práce, tu M. Kahanec ocenil cieľ vlády zvýšiť participáciu ľudí s nízkou kvalifikáciou na trhu práce. Tí totiž predstavujú podstatnú časť dlhodobo nezamestnaných, ktorých má Slovensko v porovnaní s inými krajinami EÚ stále vysoký podiel.   

Nemenej dôležitou oblasťou pre Slovensko a jeho budúce napredovanie je reforma vzdelávacieho systému. Bývalý minister školstva J. Draxler v diskusii o potrebách tohto sektoru uviedol, že na reformu školstva na Slovensku nie sú potrebné obrovské finančné zdroje, ale predovšetkým tímy kvalitných odborníkov a podkladové sektorové analýzy. Na margo výskumu v prostredí slovenskej vedy M. Polák upozornil, že nemalá časť akademickej obce zápasí s existenčnými problémami, čo samozrejme obmedzuje a brzdí výskumnú činnosť a tým aj schopnosť našej krajiny pretavovať výsledky výskumu do inovácií ekonomiky, výroby, ale aj verejného sektoru.

Záznam celej diskusie si môžete pozrieť tu: www.facebook.com/watch/

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben