Diskusia: Budúcnosť zamestnanosti v slovenskom priemysle - čo nás čaká, ako sme pripravení?
V úvodnom bloku diskusie M. Martišková prezentovala hlavné závery štúdie "Budúcnosť pracujúcich v automobilovom priemysle na Slovensku", ktorú vypracovala v rámci regionálneho projektu FES. (Pozn: prezentáciu prikladáme pod odkazom na konci článku). V kontexte konceptu globálnych produkčných sietí, z ktorého štúdia vychádza, definovala M. Martišková slovenský automobilový priemysel ako integrovanú perifériu v rámci globálnych produkčných sietí. Od tohto postavenia sa odvíjajú aj strategické rozhodnutia materských koncernov, a to aj v oblasti výšky odmeňovania a postavenia zamestnancov. Na základe konceptu globálnych produkčných sietí (Henderson et al. 2002) a pozície slovenských automobilových výrobných podnikov v nich, skonštatovala, že k výraznejšiemu rastu odmeňovania zamestnancov slovenských automobiliek - a priemyslu celkovo - príde vtedy, keď bude produkciu týchto podnikov tvoriť väčší podiel výroby s vyššou kvalifikáciou pracovnej sily a s vyššou pridanou hodnotou.
Podpredsedníčka OZ KOVO M. Benedeková zdôraznila, že aj keď sa odbory téme transformácie slovenského priemyslu, najmä jeho postupujúcej robotizácii, venujú už dlhšie, ešte stále neexistuje jednotný postup. Za jednu z najväčších výziev slovenského priemyslu označila vysokú koncentráciu na automobilový priemysel, ktorá generuje - vzhľadom na trend dekarbonizácie priemyslu značné rizika. S týmto tvrdením nesúhlasil B. Žúdel z IFP MFSR. Podľa neho je automobilový sektor na Slovensku dostatočne diverzifikovaný – vyrába rôzne typy vozidiel rôznych značiek pre rôzne odbytové trhy. Ako reálnejšie vníma skôr znižovanie výroby v rámci koncernu, ako úplne zrušenie fabrík.
V rámci diskusie sa panelista a panelistky dotkli aj vysoko aktuálnej témy nedostatku pracovných síl. V tejto súvislosti M. Martišková skonštatovala, že odchod investorov by bol spôsobený skôr nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily než rastom miezd.
Kľúčovou témou v kontexte zvládnutia transformácie priemyslu je, ako sa diskutujúci zhodli, reforma odborného, konkrétne stredného odborného vzdelávania. V tejto oblasti má slovenský vzdelávací systém ešte značné rezervy. M. Martišková konštatovala, že prílišná fragmentácia slovenského školského systému predstavuje podstatnú prekážku v prenášaní dobrých národných stratégií na úroveň škôl.
Podobne aj M. Benedeková označila reformu vzdelávania za alfu a omegu. Ak vzdelávací systém adekvátne nezareaguje na prebiehajúce zmeny, bude to mať mimoriadne negatívne dôsledky. Pritom M. Benedeková zdôraznila aj to, že rekvalifikácia pracovníkov na digitalizovanú výrobu sa týka rovnako tak mladých, ako aj o niečo starších ľudí nad 55 rokov. S týmto musia počítať prognózy, ktoré mapujú dopady automatizácie a potreby rôznych skupín pracovníkov.
V diskusii, v ktorej vystúpili tak zástupcovia zamestnávateľskej, akademickej, ako aj širšej odbornej obce v oblasti trhu práce a slovenského priemyslu, odznel aj konkrétny príklad slovenského subdodávateľa pre automobilový priemysel, firmy nemeckého pôvodu, ktorú diskutujúci označil za "plechovú montovňu", kde hrozí vysoká miera úbytku pracovných miest v dôsledku nasadzovania kolaboratívnych robotov a riziko zachovania len asi 6% doterajších pracovných miest.
Otázka budúcnosti trhu práce v slovenskom priemysle, ktorý má veľký podiel montážnej výroby s pomerne nízkou pridanou hodnotu, sa stáva v kontexte postupnej automatizácie a digitalizácie čoraz naliehavejšou. Ako ukázala prezentácia M. Martiškovej, výpovede panelistu a panelistiek, ako aj živá diskusia zúčastnených, téma zmien, ktoré čakajú a z časti už prebiehajú v slovenskom priemysle, si vyžiada zvýšenú pozornosť tak zo strany štátu, verejných politík, zamestnávateľov, ako aj odborov ako zástupcov zamestnancov, a rovnako z akademickej a širšej odbornej obce. Priemyselný sektor Slovenska, jeho pripravenosť na zmeny, previazanosť s vzdelávacím systémom, jeho pozícia v globálnych produkčných sieťach - toto všetko má a bude mať zásadný význam pre našu ekonomiku, trh práce a verejné financie.
Pod článkom prikladáme prezentáciu hlavných záverov štúdie M. Martiškovej a krátku videoanketu s hlavnými panelistami a panelistkami na našom Youtube kanály.