23.03.2021

Diskusia: Covid - Chudoba - Solidarita. Jak nás zasáhl virus nerovnosti?

Cenu Pelikán českého dvojmesačníka pre kultúru a dialóg Listy za rok 2020 získala slovenská sociologička Zuzana Kusá. Dôvodom, prečo porota redakcie udelila cenu práve Z. Kusej je, že „představuje konzistentní, vědecky erudovaný a veřejně slyšitelný hlas proti chudobě a sociálnímu vyloučení ... Neoblomně prosazuje nutnost podpory lidí stojících na okraji společnosti jak vůči většině veřejného mínění, tak v politice“.

A práve Z. Kusá, spolu s bývalým premiérom vlády ČR a eurokomisárom Vladimírom Špidlom, redaktorkou portálu A2larm.cz Apolenou Rychlíkovou a sociológom Danielom Gerberym diskutovala v utorok 23. marca o tom, aký vplyv má pandémia Covidu na naše vnímanie chudoby, sociálneho vylúčenia a solidarity v spoločnosti. Diskusiu zorganizovala Masarykova demokratická akadémia, dvojmesačník Listy a zastúpenie FES na Slovensku a ako moderátor diskusiu viedol Patrik Eichler, zástupca riaditeľa MdA.

Ako v úvodnom slove a reakcii na udelenie ceny zdôraznila Z. Kusá, sociálnu súdržnosť a na solidarite založenú spoločnosť je potrebné vnímať ako podmienku udržania demokratického charakteru spoločnosti. "Demokracia sotva môže byť súdržná, ak časť ľudí bude vyčleňovaná z možnosti napĺňať svoje slobody a časť ľudí bude vnímaná spoločnosťou ako zásadne iná, nepatriaca k nám a nezaslúžiaca si solidaritu a starosť o ich životné podmienky."

Čo sa týka vývoja miery chudoby a sociálneho vylúčenia na Slovensku, okrem mnohých iných údajov o tomto probléme podľa Z. Kusej svedčí aj fakt, že reálnu životnú úroveň, akú mali ľudia na Slovensku v roku 1989 sme dosiahli až v roku 2006. O dopade pandémie na českú spoločnosť, resp. rozšírenie chudoby v nej svedčí podľa novinárky Apoleny Rychlíkovej 60% nárast počtu ľudí odkázaných na pomoc z potravinových bánk, ktoré dnes navštevuje 160-tisíc ľudí a prognóza hovorí o 30-40% náraste do konca pandémie, rovnako ako zmena zloženia ľudí, ktorí sú v dôsledku výpadku príjmov na banky odkázaní. D. Gerbery upriamil vo svojom výstupe pozornosť okrem iného na historicky konštantný jav politického diskurzu o chudobe, ktorý spočíva v tom, že jediná sociálna politika, na ktorej sa zhodnú politické reprezentácie naprieč straníckym spektrom spočíva v reštriktívnom, podozrievajúcom prístupe voči sociálnej podpore a inklúzii ľudí, ktorí sú na okraji spoločnosti.

Ako sa diskutujúci zhodli, dopad pandémie na sociálnu situáciu množstva ľudí môže mať dvojaký vplyv na vnímanie chudoby, solidarity či úlohy sociálneho štátu ako takého. Na jednej strane fakt, že mnoho ľudí strednej triedy bolo pandémiou vrhnutých do situácií, kedy sú odkázaní na štátnu pomoc, mohla viesť k uvedomeniu si potreby silného, aktívneho sociálneho štátu, systémovo zabezpečujúceho solidaritu a záchrannú sociálnu sieť v prípade núdze. Na druhej strane však negatívna skúsenosť s nefunkčnou pandemickou ekonomickou pomocou štátu práve u týchto ľudí mohla viesť k záveru, že ak celý život pracujem, platím dane a v prípade núdze mi štát nepomôže, navyše s - akokoľvek nepodloženým, avšak subjektívne platným pocitom, že štát často pomáha tým, ktorí si to ani nezaslúžia, takýto pocit vedie k zanevretiu, spochybneniu akejkoľvek sociálnej funkcie štátu ako takej. V. Špidla v tejto súvislosti rovnako poukázal na spoločenský jav, ktorý sa ukazuje pri neuniverzálnych sociálnych systémoch a v čase sociálnych kríz, a ktorý spočíva v tom, že ľudia sa boja chudoby, ale nenávidia chudobných, pretože sa boja, že aj to málo, čo majú, im zoberú tí chudobnejší ako oni. Týmto spôsobom práve sociálne otrasy prehlbujú sociálnu nevraživosť a oslabujú solidaritu medzi nižšími strednými triedami a ľuďmi na najnižších poschodiach sociálneho rebríka spoločnosti. Rovnako V. Špidla zdôraznil, že až pandémia preukázala, aká veľká časť spoločnosti žije a pracuje v prekérnych, neistých sociálnych či pracovných podmienkach.

Bezmála dvojhodinová diskusia priniesla množstvo zaujímavých postrehov a poznatkov pre diskusiu o takom nastavení sociálnych systémov našich spoločností, ktoré budú schopné dostatočne absorbovať sociálne otrasy, spôsobené budúcimi krízami.

Celá záznam diskusie nájdete tu: www.facebook.com/FESBratislava/videos/2794038620926558

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben