Pondelok, 08.04.19 | Bratislava

Diskusia: Rómovia, 30 rokov po revolúcii

8. apríl 2019 bol symbolickým dátumom tak v kontexte konkrétneho dňa, ktorý je Medzinárodným dňom Rómov, a takisto v kontexte roku 30 výročia „nežnej“ revolúcie, ktorá znamenala odstránenie komunistického režimu. O tom, čo tento zlomový bod v slovenských dejinách znamenal pre rómsku komunitu, čo nasledujúci vývoj priniesol pre jej príslušníkov, ale takisto, ako sa svojho miesta v spoločnosti ujali Rómovia sami, o súčasnej situácii ako aj výzvach nasledujúcich rokov diskutovali etnológ René Lužica z Ústavu romologických štúdií v Nitre, politička Irena Bihariová, ktorá sa venuje extrémizmu, Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a riaditeľka Rómskeho inštitútu a bývalá splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová počas diskusie, ktorú 8.4.2019 zorganizoval náš dlhoročný partner OZ eduRoma.

Na úvod diskutujúci vysvetlili, aký vplyv mal rok 1989 a s ním súvisiace zmeny v spoločnosti na rómsku komunitu a ako ňou bol tento zvrat vnímaný. V tejto súvislosti sa R. Lužica a I. Bihariová zhodli, že socializmus bol postavený na sociálnych istotách a zmena režimu znamenala ich stratu. Netreba zabúdať ani na to, že samotný Rómovia, ako uviedol T. Hrustič, boli v roku 1989 súčasťou politickej zmeny, zúčastňovali sa na prvých demonštráciách a revolučných aktivitách. I. Biháriová do diskusie priniesla aj pohľad Rómov, ktorí sa obávali politickej zmeny, pričom ich obavy vychádzal najmä zo strachu pred stratou ochrany pred fašistami, ktorú, ako to vnímali, im socializmus poskytoval. Po roku 1989 sa ešte zväčšili pomyselné nožnice medzi sociálne vylúčenými Rómami a majoritou, čo v spoločnosti viedlo k vyhroteniu negatívnych postojov voči Rómom. I. Bihariová tiež poukázala na to, že v súčasnosti sú predsudky a stereotypy, ktoré sa týkajú Rómov, súčasťou verejného diskurzu a dokonca sa stali súčasťou oficiálneho programu niektorých politických strán. 

S tým, že dnes sú predsudky viacej otvorené súhlasil aj T. Hrustič. Na druhej strane však podotkol, že procesy a mechanizmy ich vytvárania a formovania sú bez ohľadu na dobu identické, mení sa len obsah, ktorými sú napĺňané. Prehlbovanie chudoby Rómov po revolúcii znamenalo znásobenie predsudkov, ktoré však v spoločnosti existovali už pre tým.

K. Orgovánová v rámci diskusie upozornila aj na to, že téma Rómov na Slovensku naráža na bariéry, pretože pod pojem Rómovia dávame viacero navzájom od seba odlišných skupín. Z ich rozličných charakteristík vyplývajú aj rôzne riešenia, čo si je potrebné uvedomiť.

T. Hrustič zdôraznil, že chudoba je univerzálny problém a dotýka sa určitej skupiny ľudí v každej krajine, ale je potrebné si uvedomiť, že na Slovensku je chudoba značne etnizovaná. Obe tieto hľadiská je potrebné zohľadniť pri hľadaní riešení na otázky týkajúce sa postavenia a integrácie Rómov do spoločnosti. Okrem toho spomenul, že sebaidentifikácia samotných Rómov je často spájaná s podceňovaním seba samých, čo sa odzrkadľuje v aj praktickom živote a v ich vzťahu k majorite. Je podľa neho potrebné zmeniť tento postoj, čo je však dlhodobý proces, ktorý môže byť dosiahnutý len v rámci výmeny niekoľkých generácií. 

Aj záver diskusie naznačil, že v Rómskej problematike čakajú Slovensko viaceré výzvy, či už v oblasti vzdelávania, zmeny vnímania rómskej komunity v spoločnosti, alebo tvorby politík. 

Pre záujemcov a záujemkyne prikladáme videozáznam celej diskusie

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben