Európska únia v roku 2018
Poprední predstavitelia slovenskej európskej politiky v rámci dvoch panelov diskutovali o širokom spektre tém, od nárastu protieurópskych nálad, sankcií EÚ voči Rusku a pozícii SR k nim, odpovede EÚ na migračnú krízu, procesu vystúpenia Veľkej Británie z EÚ, samotné voľby do Európskeho parlamentu a nízku mieru záujmu o voľby a preto nízku mieru legitimity parlamentu, až po otázku problémov architektúry eurozóny.
V pomerne otvorenej diskusii prvého panelu odznelo zo strany ministra zahraničných vecí SR M. Lajčáka jasne kritické stanovisko voči aktivitám predsedu NR SR v otázke sankcií EÚ voči Rusku, ktoré podľa neho vybočujú zo zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Podpredseda EK M. Šefčovič okrem iného upozornil na skutočnosť, že EÚ by mala urobiť všetko pre to, aby sa v riešení otázky migrácie dosiahol konsenzus ešte pred eurovoľbami. Tak, aby migrácia nebola vo voľbách zneužitá populistickými silami, ale aby boli voľby prednostne o odpovedi únie na globalizáciu. M. Lajčák v kontexte bilancie pôsobenia súčasnej Európskej komisie a jej predsedu zdôraznil najmä dve politické chyby J. C. Junckera a komisie. Pri riešení otázky migrácie sa podľa neho nemalo upustiť od snahy nájsť riešenie, s ktorým by sa vedeli všetci stotožniť a politicky negatívny signál malo vyslať aj vyjadrenie predsedu EK, že EÚ sa najbližších päť rokov nebude rozširovať o nových členov. M. Šefčovič na druhej strane vyzdvihol pozitívne výsledky tzv. „Junckerovho investičného plánu“, ktorý podporil reštart a už viac rokov trvajúcu konjunktúru európskej ekonomiky.
Medzi diskutujúcimi v druhom panely boli viceprezident Foundation for European Progressive Studies U. Optenhögel, poslanec EP I. Štefanec, generálny riaditeľ MZVaEZ A. Micovčin, vedúci Zastúpenia EK v SR L. Miko a šéfredaktorka Euractiv SK Z. Gabrižová. Vystupujúci sa venovali najmä téme EÚ v kontexte nadchádzajúcich volieb do Európskeho parlamentu a aktuálnych výziev ako sú brexit a jeho dôsledky, vytrácajúce sa európske hodnoty z domácej politiky viacerých členských krajín a chýbajúce spoločné politické priority pre budúcu úniu s 27 členmi.
Početná účasť, najmä mladých ľudí a mnoho otázok z pléna diskusie naznačili, že záujem ľudí na Slovensku o EÚ a pozíciu SR v nej nie je taký slabý, ako sa môže zdať podľa účasti vo voľbách do EP.
Bližšie informácie o podujatí, ako aj záznam z konferencie nájdete na odkazoch nižšie.