Utorok, 26.02.19 | Bratislava

História prezidentov ČR a SR a jej odkaz pre dnešok

V predpolí vrcholiaceho súboja o post budúceho/-ej prezidenta/-ky Slovenskej republiky sme v spolupráci s OZ Progresívne fórum a českým dvojmesačníkom Listy zrealizovali verejnú diskusiu, v rámci ktorej sme sa pozreli do „prezidentskej histórie“ našich oboch krajín. Hovorili sme o historickom odkaze doterajších prezidentov ČR a SR, o moderných prezidentských dejinách oboch krajín a takisto o ústavnoprávnom ukotvení funkcie prezidenta SR a ČR. Panelistami diskusie boli spoluautor Ústavy SR a bývalý podpredseda Vlády SR v rokoch 1998–2002 za Stranu demokratickej ľavice Ľubomír Fogaš, Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV a Pavel Šaradín z Katedry politológie a európskych štúdií FF UP V Olomouci.

V úvode diskusie priblížil Ľ. Fogaš z pozície vtedajšieho priameho politického aktéra historický kontext procesu, v ktorom vznikla myšlienka priamej voľby prezidenta na Slovensku. Ako hlavné dôvody uviedol to, že parlament nebol schopný zvoliť prezidenta na trikrát a to, že nová demokratická vláda chcela ukázať ľuďom, že vie vypočuť ich vôľu. V nadväznosti na to popísal P. Šaradín dva hlavné dôvody vzniku priamej voľba prezidenta v ČR: negatívne skúsenosti z predošlých prezidentských volieb a snahu oživiť politiku po politickej kríze z prelomu tisícročí.  J. Marušiak poukázal na rozdiely v súčasnej prezidentskej kampani a tej, ktorá prebiehala pred piatimi rokmi. Ako najzásadnejší rozdiel vyzdvihol J. Marušiak fakt, že dnes neexistuje taký výrazný kandidát ako Robert Fico v tom čase.

Českú reflexiu súčasného slovenského prezidenta predstavil počas diskusie P. Šaradín, pričom zdôraznil veľký kontrast medzi slovenským prezidentom Kiskom a českým prezidentom Zemanom. Podľa jeho vyjadrení je v českých médiách Kiska vnímaný ako silne proaliančný a proeurópsky prezident, zatiaľ čo Zeman sa orientuje viac smerom na Rusko a Čínu.

Ďalšia podstatná časť diskusie bola venovaná otázke, aké kompetencie slovenskému prezidentovi priznáva Ústava SR, čo podrobne priblížil spoluautor Ústavy SR Ľ. Fogaš.  Následne sa diskusia, miestami aj v konfrontačnom tóne, dotkla taktiež prezidenta vojenského slovenského štátu v rokoch 1939–1945 J. Tisa, kde v reakcii na otázky a názory z publika J. Marušiak zdôraznil, že pôsobenie J. Tisa predstavuje „popretie všetkého pozitívneho, čo do funkcie prezidenta vniesol T. G. Masaryk a popretie všetkých hodnôt ľudskosti, humanity, slobody a demokracie.“ 

Kontext súčasnej prezidentskej kampane prebrali panelisti taktiež z pohľadu základnej programovej aj osobnostnej profilácie jednotlivých kandidátov, ich priorít, ale takisto z pohľadu rôznej intenzity ich väzby na politické strany. 

Otázku z publika ohľadne možnosti návratu k nepriamej voľbe prezidenta v SR a ČR panelisti vyhodnotili skepticky, vzhľadom na nevôľu politických strán ísť v tejto otázke proti vôli ľudí, P. Šaradín sa však s divákom zhodol v tom, že priama voľba priniesla do ústavného poriadku ČR skôr problém, ako by bola prínosom. Súčasne vyzdvihol, že napriek tomu, že T. G. Masaryk bol pomerne autoritatívny človek a aktívny prezident, bol to presvedčený demokrat a v tomto sme podľa P. Šaradína mali v našej histórii šťastie.  Diskusia sa ďalej dotkla aj politicky spornej otázky „menovacej“ právomoci prezidenta SR, teda či z navrhnutých kandidátov musí alebo nemusí vybrať a menovať. Ľ. Fogaš v tejto veci skonštatoval jednoznačne, že ústava nehovorí „môže menovať“ ale „menuje“, a tým je jeho otázka jeho povinnosti jasne zodpovedaná a rôzne interpretácie tejto právomoci sú politicky účelové konštrukcie. 

V prípade záujmu si môžete celý záznam diskusie pozrieť na priloženom linku. 

 

 

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben