Štvrtok, 25.10.18

Konferencia: „Spravodlivá a etická mzda na Slovensku"

Tretia v rade konferencií OZ KOVO v rámci 2-ročnej kampane „Za vyššie mzdy“ sa uskutočnila 25. októbra na pôde Žilinskej univerzity v Žiline. Deväť prednášajúcich a viac ako 50 účastníkov diskutovalo nielen o základnej otázke, či Slovensko dnes má na vyšší rast miezd a či možno mzdovú úroveň na Slovensku označiť za spravodlivú. Cieľom organizátorov z OZ KOVO, Žilinskej univerzity v Žiline a Zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung v Slovenskej republike bolo, prostredníctvom pozvania panelistov z rôznych oblastí, ponúknuť rôzne, aj konfliktné pohľady na otázku miezd, ako je pohľad čisto odborársky.

Teológ a kňaz M. Uháľ v úvode konferencie priblížil pohľad na otázku miezd z perspektívy sociálnej náuky cirkvi. V úvode svojho výstupu zdôraznil, že sociálna náuka cirkvi nie je ani zďaleka len o charite, ale o univerzálnych princípoch spravodlivého fungovania spoločnosti, okrem iného v tomto zmysle zahrňuje aj otázku ekologickej udržateľnosti. Doc. Ing. D. Hrašková z Katedry ekonomiky Žilinskej univerzity zasadila otázku výšky slovenských miezd do kontextu globalizovanej ekonomiky aj regionálneho rámca, v ktorých slovenská ekonomika funguje. Okrem iného poukázala na aktuálnu prognózu Svetového ekonomického fóra, podľa ktorého do roku 2022 zanikne 75 mil. súčasných pracovných miest, avšak vznikne 133 mil. nových pozícií. Z pohľadu Slovenska, ako výrazne priemyselnej krajiny, je pre zvládnutie tejto premeny kľúčová reforma vzdelávacieho systému s dôrazom na zásadné posilnenie duálneho vzdelávania. Zakladateľ OZ Pracujúca chudoba M. Kuruc na príbehu mladého inovátora, ktorého vynález dnes čistí oceány od plastu oveľa rýchlejšie, ako sa predpokladalo a tento vynález prináša aj ekonomický profit, poukázal na potrebu zásadnej zmeny pohľadu na predpoklady rastu hospodárstva. Podľa M. Kuruca aj príklad mladého Boyana Slata, ktorého k tomuto vynálezu priviedlo jeho potápanie na dovolenke v Grécku, na ktorej by nebol, ak by si ju jeho rodičia vďaka nízkym platom nemohli dovoliť, preukazuje, že nevyhnutným predpokladom rastu je dostatočné zapojenie zamestnancov do ekonomiky cez dostatočne vysoké mzdy. Neplatí teda tradičné, neoliberálne poňatie ekonomiky, podľa ktorého je zdrojom rastu predovšetkým sústredenie zdrojov u vlastníkov kapitálu, ktorí financujú inovácie. Naopak, udržateľným a efektívnejším zdrojom rastu je dostatočné ohodnotenie zamestnancov, ľudí, ktorí vďaka pokrytiu základných potrieb adekvátnymi platmi získajú kapacitu rozvinúť a uplatniť svoj potenciál, nápaditosť a tvorivosť v smere inovácií, ktoré budú generovať ďalší rast. Člen Predsedníctva Rady OZ KOVO Jozef Balica poukázal v diskusii na fakt, že domácnosti na Slovensku minú približne 80 % ich celkového príjmu na bežné denné potreby, čo je v porovnaní s inými krajinami vysoký podiel.  Balica ďalej pripomenul výsledok výskumu hodnôt, podľa ktorého patria na vrcholné priečky hodnotového rebríčku Slovákov rodina a práca, pričom pri tejto je v očiach ľudí najdôležitejšie práve adekvátne platové ohodnotenie. Príčinu nízkych miezd vidí J. Balica aj v tom, že zamestnanci sa nevedia spojiť, zatlačiť na zamestnávateľa a vypýtať si vyššiu mzdu. Podpredseda OZ KOVO položil vo svojom príspevku aj základnú otázku, nielen tejto konferencie: „Koľko vlastne stojí na Slovensku slušný život?“ Z prieskumu, ktorý pred 4 rokmi urobili OZ KOVO a Slovenská sieť proti chudobe, vyplýva, že bežný, nie luxusný život 4-člennej rodiny stojí 1550 eur mesačne v čistom. Dnes dosiahla minimálna mzda hodnotu 430 eur mesačne v čistom, čo je príjem, ktorý teda ani zďaleka – pri dvoch príjmoch na úrovni minimálnej mzdy - nedokáže zabezpečiť bežný život štvorčlennej rodiny. Profesorka M. Čambáliková zo Sociologického ústavu SAV uviedla, že v kontexte medzinárodnej deľby práce je dôvodom nízkych miezd práve kvalita pracovných miest a ich pridaná hodnota v ekonomickom cykle. Ak pracovné miesta na základe ich charakteristík spadajú do druhého stupňa „sofistikácie“ práce, je neprípustné aby boli ohodnotené mzdou 1. kategórie náročnosti. Aj preto je podľa M. Čambálikovej fatálnou chybou, ak je Slovensko v zahraničí prezentované ako investičná destinácia, atraktívna najmä vďaka kvalifikovanej a lacnej pracovnej sile a slabým odborom. Odlišný – zamestnávateľský - pohľad na otázku miezd v SR prezentoval vo svojom príspevku manažér I. Dubovan, ktorý okrem iného upozornil na skutočnosť, že v súvislosti s fenoménom medzinárodnej deľby práce nepredstavuje pre nadnárodného zamestnávateľa na Slovensku konkurenciu iná firma, ale výrobná pobočka tej istej korporácie, nachádzajúca sa v inej, blízkej krajine. Výhodou lokality výrobného miesta sú okrem iného aj nízke odvody a dane. Keď sa v inej krajine, kde má daný zamestnávateľ pobočku, zníži daňové a odvodové zaťaženie, získava táto pobočka značnú výhodu a pobočka na Slovensku sa stane menej konkurencieschopná, čo v mnohých prípadoch môže viesť k prepúšťaniu zamestnancov. I. Dubovan týmto zdôraznil, že výška miezd nezávisí len od ochoty zamestnávateľa podeliť sa so ziskom so zamestnancami, ale v procese tvorby výšky miezd majú dôležitú úlohu aj iné faktory. 

 

Vďaka bohatej účasti na diskusii a vďaka podnetnej diskusii  odborníkov z rôznych oblastí poskytla konferencia v rámci dvoch panelov množstvo rôznych pohľadov na otázku výšku miezd na Slovensku, pričom ako kľúčové sa v diskusii ukázalo zasadenie a zohľadnenie globálneho a regionálneho aspektu výšky miezd, ktorým súčasný slovenský trh práce čelí. 

 

 

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben