25.03.2019

Mayday, Mayday! Otázkou už nie je, či sa konzervatívci kvôli brexitu rozpadnú, ale kedy

Tento text je prekladom článku Christosa Katsioulisa, vedúceho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung v Spojenom Kráľovstve. Originál v nemeckom jazyku, ktorý bol zverejnený dňa 15.3.2019 na stránkach žurnálu Internationale Politik und Gesellschaft (IPG), nájdete pod nižšie uvedeným odkazom.

Bolo to priam symbolické: Theresa May chrapčiac za rečníckym pultom v parlamente: sotva počuteľne, bezmocne, bezradne. Jej návrh bol tento týždeň už po druhýkrát v parlamente zamietnutý, o jeden deň neskôr bol odmietnutý aj „scenár bez dohody“ a skončilo to predĺžením lehoty brexitu. Presne dva týždne pred avizovaným dátumom brexitu nevie nikto, čo sa stane.

Aj samotná britská tlač, vždy tak bohatá na obrazy, je v koncoch a s obľubou siaha po metaforách z čias druhej svetovej vojny. Trhlina naprieč Veľkou Britániou, ktorú vynieslo na svetlo referendum o brexite, sa zdá byť neprekonateľná. Tábory zástancov brexitu a zástancov zotrvania v EÚ sa schovali vo svojich obranných zákopoch (ďalšia vojnová metafora). Komunikácia alebo samotný pokus o dohodu sa nekoná. Najvýraznejšie je to v samotnej strane toryovcov, ktorá môže byť medzičasom vnímaná ako jednotná už iba podľa mena. Strana drží pokope už len zo strachu stratiť moc v prospech Labouristickej strany pod vedením Jeremyho Corbyna.

Skutočne sú konzervatívci hlboko roztrieštení. Na pravom okraji sa vytvorila European Research Group, ktorej najprominentnejší zástupca Jacob Rees-Mogg nielen fenotypicky zarážajúco pripomína „poslanca 19. storočia“. Za jeho excentrickým vystupovaním sa ukrýva zmes postfaktického populizmu obohateného o vlastenecké elementy a ultra-neoliberálnu hospodársku politiku. Nie je náhodou, že Donald Trump vo svojich vyjadreniach k brexitu podporil práve pozíciu tejto frakcie. Táto skupina zastupuje to „trumpovské“ v britskej politike. Na druhej strane politickej strany stojí zreteľne menej tých konzervatívcov, ktorí sa vyjadrili za zotrvanie v EÚ a ktorí považujú brexit za zníženie britského vplyvu na medzinárodnej úrovni. Zvyšok toryovcov je poháňaných vôľou uchovať si moc, a preto sa postavili za dohodu Mayovej.

Ťažkosti, ktoré vyplývajú z tejto konštelácie vo vlastnej strane, sú pre Mayovú jednoducho nevyriešiteľné. Jej doterajší pokus, presadiť pokiaľ možno radikálnu variantu brexitu s výstupom z colnej únie a vnútorného trhu, a tak uspokojiť zástancov brexitu, zlyhal. Stále jasnejším sa stáva, že táto skupina je nenásytná. Doteraz bola na každú snahu vyjsť im v ústrety odpoveďou požiadavka na ešte väčší ústupok.

Ale nemôže ich ani ignorovať. Pretože ak bude Mayová smerovať k centru a pokúsi sa o kompromis aj s časťou labouristov, hrozí, že sa z praskliny v strane stane otvorené miesto zlomu. Udržať toryovcov pokope sa zdá byť (okrem ešte čo možno najtvrdšej politiky voči zahraničiu) posledný motív politiky Theresy Mayovej, a ona preto nemá odvahu hýbať sa smerom k politickému centru. Vedie to k tomu, že toryovci síce ešte fungujú formálne ako strana, ale premiérka nemá pod kontrolou ani frakciu ani svoj vlastný kabinet. Chaotické hlasovania predošlých dní ukázali, že neexistuje disciplína ani vo frakcii ani v kabinete. Poslanci a ministri postupujú, ako chcú, a tak vyvolávajú hlboké nezhody. Otázkou už nie je, či sa konzervatívci rozpadnú, ale kedy.

Theresa May bude robiť všetko pre to, aby túto chvíľu oddialila, a to čo možno najdlhšie. Avšak s rozhodnutím o brexite sa blíži aj deň pravdy pre toryovcov. Preto sa Mayová bude aj naďalej snažiť o presadenie svojej dohody v parlamente. Argumentom poslúži, že len jej návrh umožňuje okamžitý brexit a zároveň odkladá riešenie tých najdôležitejších otázok na neurčitú budúcnosť, ako napríklad odpoveď na to, aký pevný alebo naopak slabý vzťah bude mať Veľká Británia s Európou. Šance na to sú dnes naďalej nízke, ale lepšie ako včera – to je jediná prognóza, ktorú je možné v aktuálnej situácii urobiť. Nechať hlasovať parlament po tretíkrát o tom istom návrhu je výsmech inak tak váženým parlamentným procesom vo Veľkej Británii, ale to už toryovcom dlho neprekáža.

Dopady brexitu na ekonomiku a obchod boli predmetom analýzy viacerých štúdií. Aké následky však zanechá referendum a následný rokovací proces na politickom systéme vo Veľkej Británii, si široká verejnosť uvedomuje až teraz. Carolin Emcke porovnáva v Süddeutsche Zeitung hlasovanie s „kontrastnou látkou, prostredníctvom ktorej sa stanú viditeľné ochorenia demokratickej anatómie“. To sa týka aj oboch veľkých politických strán krajiny.

Labouristická strana prešla prostredníctvom voľby Corbyna za predsedu a veľkého prílivu nových členov procesom revitalizácie, ktorý jej zrejme umožnil ako strane zvládnuť brexit, aj keď s pár ranami. Toryovci sa zase vlečú v tomto procese zastarane, vyčerpane a bez rezerv. Nezáleží na tom, akú formu nadobudne brexit nakoniec, jednou z jeho obetí bude Konzervatívna strana Veľkej Británie. Politicky odzvoní výstup z EÚ a s ním aj novú kapitolu v dejinách najstaršej parlamentárnej demokracie na svete. Chrapčiaca premiérka Mayová stroskotaná pred parlamentom, ktorý ju pravidelne nerešpektuje, sa tak môže stať symbolom zlomenej strany toryovcov.  

 

 

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben