Monday, 23.09.2019 - Bratislava

Prečo volíme (čoraz viac) extrém? Príčiny radikalizácie politiky.

Radikálnu politiku nemožno vnímať paušálne a z princípu ako zlú a škodlivú, naopak je prirodzenou súčasťou moderných európskych dejín a rovnako môže byť prínosná, či už keď vytvára tlak na zmeny, ktoré sú potrebné - napríklad aktuálne v oblasti klimatických politík, alebo v tom, že poukazuje na problémy spoločnosti, ktoré by inak neboli viditeľné. Napríklad zvolenie D. Trumpa nepochybne poukazuje na problémy, ktoré sú v americkej spoločnosti dlhšie prítomné a je potrebné ich riešiť. Nebezpečná je radikálna politika predovšetkým vtedy, ak či už priamo alebo zakryte sleduje spochybnenie či zvrhnutie existujúceho ústavného demokratického zriadenia spoločnosti. Aj týmito myšlienkami uviedli štyria panelisti, sociológ Daniel Gerbery, politológ a historik Juraj Marušiak, poslanec NR SR a bývalý minister kultúry Marek Maďarič a Radovan Geist z portálu euractiv.sk verejnú diskusiu, zaoberajúcu sa príčinami, podobami a rizikami, ktoré z trendu radikalizácie politiky západných demokracií vyplývajú.

V zhode panelisti označili rast neistôt, obáv či až pocitu ohrozenia u ľudí, spojeného tak s otvorenosťou sveta a rýchlosťou jeho zmien, ako aj s sociálno-ekonomickým vývojom posledných desaťročí, za spoločného menovateľa radikalizácie politiky. Ako uviedol D. Gerbery, kým v minulosti tieto obavy a neistoty dokázala absorbovať a do značnej miery  riešiť demokraticky legitimizovaná politika, najmä v podobe inštitútov sociálneho štátu, dnes sa tieto trendy v dôsledku globalizácie, deregulácie a oslabenia sociálnych politík akoby vymkli spod kontroly. Na kľúčový význam individualizácie spoločnosti, prebiehajúcej minimálne tri desaťročia, ako príčiny pocitu vykorenenosti a neistoty ľudí poukázal v tejto súvislosti J. Marušiak.

Rovnako sa väčšina panelistov zhodla v názore, že radikalizačné tendencie nemožno dnes pozorovať len u tzv. globalizačných „losers“, teda u ľudí, pre ktorých globalizácia, otvorenosť sveta a deregulácia priniesla predovšetkým stratu istôt a obavy. Výraznejšie vyčleňovanie zo spoločnosti a vymedzovanie sa voči iným a stratu zodpovednosti za „celok“ možno sledovať aj u „víťazov“ globalizácie. R. Geist v tomto kontexte označil za porovnateľnú, či dokonca väčšiu hrozbu, akou sú otvorene extrémistické strany, rast radikalizácie politického „mainstreamu“, ktorý si čoraz viac osvojuje radikálny či extrémistický slovník, čím prispieva k radikalizácii aj v rovine politických riešení. 

Názorový rozpor sa prejavil v diskusii o príčinách rastu antieurópskeho sentimentu aj v našej krajine. Bývalý minister kultúry M. Maďarič tento pripísal najmä tendencii Európskej únie, „brať si väčšie sústa, ako dokáže stráviť“, teda tlaku na integráciu v oblastiach, kde EÚ naráža na suverenitu členských štátov. Ako príklad uviedol M. Maďarič známy spor o riešenie európskej migračnej krízy. R. Geist zdôraznil, že práve v tomto rozhodovaní už Európsky súdny dvor potvrdil, že hlasovanie ministerskej rady EÚ o kvótach na prerozdelenie utečencov a migrantov bolo v súlade s právom EÚ.

 R. Geist v tomto kontexte zdôraznil, že za zdôrazňovaním kultúrnych rozdielov ako príčiny obáv ľudí je často obchádzanie reálnych štrukturálnych ekonomických nerovností v rámci zmien, ktorých sme svedkami v ostatných desaťročiach. 

Na ekonomickú podstatu nespokojnosti ľudí s vývojom v našej krajine poukázal v tejto súvislosti D. Gerbery. Z celého radu štatistických zisťovaní a prieskumov podľa jeho slov vyplýva, že nezanedbateľná časť verejnosti nebenefitovala na tom, čo dnes nazývame „úspešným príbehom Slovenska“. Rovnako, čo je ešte horšie, títo ľudia nevidia riešenie dnešného stavu a takéto riešenie si už vôbec nespájajú s etablovanými politickými stranami a aj preto časť z nich deklaruje podporu radikálnych politických subjektov.

Viac ako dvojhodinová diskusia, ktorá otvorila a pomenovala mnoho príčin, súvislostí a dopadov trendu radikalizácie politiky potvrdila, že ide o problém, na ktorý naše spoločnosti doposiaľ nenašli adekvátne riešenia. Aj preto sa jej bude zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku aj naďalej venovať.

Videozáznam z diskusie nájdete pod týmto odkazom:

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

slovakia(at)fes.de

Tím, kontakt