Utorok, 08.10.19 - Streda, 09.10.19 | Bratislava

"Slovensko 1989 - 2019. Budujeme férovú krajinu?"

K základným požiadavkám verejnosti novembra 1989 patrila túžba po spravodlivejšej spoločnosti.

Toto všeobecné želanie bolo podľa dobových prieskumov a zistení rozšírenejšie, ako dopyt po slobode, či trhovej spoločnosti. A práve z tohto uhla pohľadu sme sa rozhodli na vývoj Slovenska 30 rokov po "nežnej revolúcii" pozrieť v rámci diskusného fóra "Slovensko 1989 - 2019. Budujeme férovú krajinu?".

 

16 osobností v rámci dvoch podvečerov a štyroch tematických panelov diskutovalo o ekonomickej transformácii našej krajiny a o tom, kto z nej profitoval najviac a kto menej či najmenej, o tom, či a do akej miery sa nám darí prostredníctvom rozvoja ekonomiky a nástrojov redistribúcie prostredníctvom inštitútov a politík sociálneho štátu budovať niečo, čo nazývame rovnosť šancí, alebo súdržná spoločnosť, kde sa väčšina spoločnosti cíti byť súčasťou jej rozvoja, v našom prípade toho, čo nazývame "úspešným príbehom Slovenska". Rovnako sme diskutovali o tom, ako nám funguje či nefunguje verejná diskusia, nielen o politike ale o spoločnosti ako takej, do akej miery sa vieme počúvať, ako fungujú médiá a prečo si tak málo veríme. A napokon v štvrtom panely bolo témou európske ukotvenie našej krajiny a perspektíva nášho regiónu v rámci EÚ.

 

Na úvod prvého tematického panelu, venovaného ekonomickej transformácii našej krajiny, bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová uznala, že viac-menej nebola iná cesta premeny našej ekonomiky, pretože táto bola napísaná prakticky pre celý postkomunistický blok - s výnimkou Slovinska, ktoré malo už vtedy vysoký podiel výroby s vysokou pridanou hodnotou - v inštitúciách tzv. "washingtonského konsenzu" a naši "reformátori" tento v tej dobe dominantný západný ekonomický neoliberálny model prakticky len prebrali v podobe deregulácie, privatizácie a celkového radikálneho zmenšovania roli štátu v ekonomike a spoločnosti. Ako v tejto súvislosti doplnil docent maďarskej University of West Hungary Zoltán Pogátsa, dnes nemôžeme chcieť mať ekonomiku čo najnižších daní a zároveň štát a spoločnosť s vysokým ľudským kapitálom. Práve rozumné premyslené, cielené investície do ľudí, na ktoré je potrebné rozumný a nie minimálny štát, sú predpokladom dlhodobo udržateľného rozvoja krajiny, aj ekonomiky.  Na dlhodobé podfinancovanie, tak zo strany štátu ako súkromného sektora v oblasti vývoja a inovácií upozornil v tomto kontexte bývalý spolupracovník Svetovej banky, poslanec NR SR a vládny splnomocnenec pre ekonomicky zaostávajúce regióny Anton Marcinčin. V súvislosti s témou vyrovnávania stále výrazných regionálnych rozdielov na Slovensku zdôraznil, že úlohou štátu je predovšetkým vytvoriť priestor a podporné nástroje voči iniciatívam a angažovanosti lokálnych a regionálnych aktérov. Témou diskusie bolo okrem iného aj jedno zo slabých miest domácej ekonomiky, prílišná koncentrácia na automobilový sektor, kde sa už dnes prejavuje trend prepúšťania ľudí v dôsledku znižovania odbytu. Rovnakou výzvou je podľa viceprezidentky slovenských odborov Moniky Uhlerovej prechod na automatizáciu a robotizáciu výroby, ktorou bude naša ekonomika postihnutá bezmála najvýraznejšie zo všetkých krajín EÚ.

 

Nosnou témou, ktorá sa niesla vo výpovediach účastníkov druhého panelu s názvom "Slovenský sociálny štát: budujeme spoločnosť rovných šancí" bola absolútne chybné a škodlivé vnímanie investícií do ľudí v podobe podporných nástrojov a inštitútov sociálneho štátu ako akejsi záťaže, či nevyhnutného zla. Na tomto postoji sa zhodli všetci panelisti/-ky, sociologička SAV Zuzana Kusá, sociológ Inštitútu pre výskum práce a rodiny Daniel Gerbery, vedúci Prognostického ústavu SAV Richard Filčák aj riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Oľga Pietruchová. Podľa nej tento pomýlený postoj k politikám štátu vystihuje absurdný paradox, že "keď sa peniaze lejú do betónu, sú to investície, a keď sa peniaze lejú do ľudí, sú to výdavky". Rovnako kriticky voči tomuto postoju vystúpil ekonóm Zoltán Pogátsa, ktorý zdôraznil, že úspech či už ázijských "tigrov", ale takisto škandinávskych spoločností bol postavený práve na cielených a výrazných investíciách do ľudí. Dominantný princíp "zásluhovosti" v politickom slovníku aj reálnych politikách v tejto súvislosti podľa Zuzany Kusej dlhodobo a chronicky znemožňuje reálne pomôcť z pasce chudoby a závislosti tým najchudobnejším skupinám našej spoločnosti. Na problém generačnej chudoby a nerovnosti na Slovensku upozornil Richard Filčák uvedením príkladu, kedy za 1 mld. eur vybudovaná prípojka vody v Moldave nad Bodvou dosiahla mieru pripojenia na toto zabezpečenie pitnou vodou len 3-tisíc domácností a to preto, lebo aj 20 eurový poplatok bol pre drvivú väčšinu najmä rómskych rodín privysoký. "A my sa pri takejto miere chudoby, pri reálnej nemožnosti účasti na takejto základnej infraštruktúre ako vodná prípojka napríklad čudujeme, že prečo tie deti nechodia do školy..?"

 

"Slovensko ako malá krajina trpí vysokou mierou klanovosti". Táto charakteristika, ktorú pred časom údajne vyslovil P. Holländer na adresu slovenského súdnictva, podľa zástupcu šéfredaktora portálu postoj.sk Martina Hanusa do istej miery vysvetľuje problémy úrovne a kvality verejnej debaty na Slovensku. Napriek tomuto škatuľkovaniu a „táborovosti“ či už médií alebo jednotlivých spoločenských skupín a aktérov je však M. Hanus v prognóze budúceho vývoja v tejto oblasti skôr optimista. Podľa Róberta Klobuckého z Slovenskej akadémie vied je trend istého názorového škatuľkovania komerčných médií z ekonomického hľadiska úplne pochopiteľný, avšak pre spoločnosť problematický, keďže vedie skôr k polarizácii. O to významnejšiu rolu zohrávajú v dnešnej dobe rastúcej polarizácie verejnoprávne médiá, ktoré by podľa R. Klobuckého mali mať oveľa výraznejšiu prezenciu práve v priestore internetu. Na rastúce nebezpečenstvo zneužívania internetového priestoru a sociálnych médií na dezinformačné kampane, cielenú manipuláciu a celkový rast nenávistnej rétoriky v tomto priestore poukázal Daniel Milo z Globsec Policy Institute. Problém podľa D. Mila tkvie okrem iného v predstihu, ktorý má dezinformačná scéna pred zásahmi či už štátu alebo aj mediálneho prostredia. Predstave, že 50 ľudí na NAKE vyrieši "hate speech" na internete, je v tejto súvislosti podľa D. Mila úplne naivná. Skeptickú prognózu ohľadne úrovne diskusie v digitálnom priestore vyslovila lektorka PDCS Zuzana Fialová, podľa ktorej prax jednoznačne ukazuje, že deradikalizácia v online-priestore nefunguje. Optimisticky na druhej strane Z. Fialová vníma najnovšie prejavy pozitívnej mobilizácie a aktivizácie mladých ľudí, či už v otázkach klimatických politík či odporu voči korupčných praktikám v štáte a spoločnosti.

 

Jednou z nosných príčin aktuálneho ochladenia vzťahov medzi "starými" členskými štátmi EÚ a regiónom V-4 je podľa Kaia Olafa Langa z nemeckej nadácie Stiftung Wissenschaft und Politik "kríza vzájomných očakávaní medzi západom a východom". Aj ostatní panelisti posledného bloku diskusného fóra Radovan Geist z portálu euractiv.sk, veľvyslanec SR v Prahe Peter Weiss a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay sa zhodli na potrebe vyššej miery pochopenia motívov, očakávaní a potrieb, teda výraznejšej vzájomnej komunikácie, formálnej aj neformálnej, medzi reprezentantmi západnej Európy a regiónu V4. Ako uviedol K. O. Lang, jedným z dôsledkov týchto rozdielnych očakávaní je aj istý "morálny intervencionizmus" v smere zo západu do strednej Európy, kedy podľa neho niektoré staré členské krajiny dodnes vnútorne neakceptovali rozšírenie EÚ na východ. Tomáš Strážay v tomto kontexte poukázal na príklad Rakúska, ktoré z rozšírenia EÚ enormne profitovalo, kedy obec Kittsee je dnes najrýchlejšie rastúcou dedinou v Rakúsku, napriek tomu politická reprezentácia tejto krajiny dodnes nedokázala "predať" rozšírenie EÚ svojim občanom ako úspech. Na druhej strane podľa R. Geista je aj našim vnútorným problémom, že diskusia o našej európskej integrácii bola pri vstupe do EÚ mimoriadne povrchná, čo sa však dnes už zlepšilo, avšak, problém je, že vstup do EÚ bol podľa R. Geista vnímaný akoby dar a nie ako príležitosť, ktorej využitie závisí aj od vôle ľudí, vyjadrenej napríklad účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu. V otázke vzťahu Slovenska k regiónu  V4 a k akémusi jadru EÚ, je podľa P. Weissa našou úlohou hľadať strategickú rovnováhu medzi európskou integráciou a priestorom V4, pričom by sme mali byť principiálne proti zavádzaniu nových deliacich čiar, mali by sme vnímať partnerov v zoskupení ako spojencov, avšak svoj životný priestor musíme ako krajina, tak silne či už ekonomicky alebo politicky naviazaná na projekt EÚ vidieť v tomto zoskupení.

 

Množstvo podnetných myšlienok ako aj otvorených otázok, ktoré odzneli počas dvoch podvečerov diskusného fóra, poukázalo na fakt, že kritická reflexia vývoja po novembri 1989 predovšetkým z pohľadu napĺňania túžby ľudí po férovej krajine s vysokou mierou rovnosti príležitostí na uplatnenie a dôstojný život, spoločnosti, v ktorej čo najväčšia časť ľudí má pocit, že je súčasťou posunu našej krajiny vpred, je viac ako namieste.

 

Videozáznam všetkých štyroch panelov, ako aj textové spracovanie vystúpení hostí, panelistov a panelistiek fóra uverejníme čoskoro.

Text článku

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben