Piatok, 28.06.19 | Bratislava

Voľby do EP 2019: Prečo sme volili ako sme volili?

V predpolí tohtoročných eurovolieb sa veľa diskutovalo o reálnej hrozbe posilnenia euroskeptických až anti-európskych hnutí v radách Európskeho parlamentu, ktoré by sa spoločnými silami snažili o rozvrat európskeho projektu zvnútra. Za Slovensko v tejto súvislosti kandidovala napr. extrémistická ĽS-NS, ktorá sa za posledné roky pevne etablovala na vnútropolitickej scéne a preto hrozilo, že sa vďaka tradične nízkej účasti na eurovoľbách stane jednou z najúspešnejších, ak nie najúspešnejšou stranou, ktorú si slovenskí občania a občianky zvolia do EP. Výsledky volieb však ukázali, že sa k účasti na eurovoľbách podujali práve skôr pro-európsky nastavení Slováci a Slovenky, ktorí a ktoré podporili štandardné strany. Extrémisti síce skončili na treťom mieste, do Bruselu tak však môžu vyslať len dvoch z celkového počtu 14 slovenských europoslancov a europoslankýň.

V spolupráci s portálom EurActiv.sk a zastúpením Európskeho parlamentu na Slovensku sme podporili povolebný výskum realizovaný Inštitútom pre verejné otázky, ktorý nám približuje motívy rozhodovania slovenských voličov a voličiek pre určitú stranu ako aj dôvody ne-/účasti na eurovoľbách a celkovo mapuje postoje Slovákov a Sloveniek voči EÚ. Výskum bol realizovaný bezprostredne po voľbách na základe osobných rozhovorov na vzorke vyše 1000 respondentov a respondentiek z celého Slovenska. Jeho výsledky prezentovala dňa 28.6.2019 Oľga Gyarfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK Bratislava v priestoroch Európskeho informačného strediska v Bratislave. Výsledky výskumu sa delia do piatich tematických a prinášajú zaujímavé poznatky:

1. Účasť a dôvody neúčasti

Celková miera volebnej účasti na Slovensku narástla oproti roku 2014 o necelých 10 percentuálnych bodov, a teda bola podmienená určitou formou mobilizácie. Výsledky prieskumu preukázali, že najvyššia účasť bola medzi ľuďmi, ktorí podporujú ďalšiu integráciu EÚ, majú vysokoškolské vzdelanie alebo sú vo veku 25-54 rokov. Eurovoľby naopak tendenčne menej oslovili ľudí, ktorí nevidia v EÚ budúcnosť, majú základné vzdelanie alebo sú vo veku 18-24 rokov či v starších vekových skupinách nad 55 rokov.

Ako hlavný dôvod neúčasti najviac respondentov uviedlo osobné dôvody praktického charakteru (práca, choroba, cesta), na druhom mieste ľudia uvádzali dôvod celkového nezáujmu o politiku. Tretí najčastejší dôvod neúčasti sa viazal k výhradám konkrétne k eurovoľbám alebo k fungovaniu európskych riadiacich orgánov. Hlavnými argumentami v rámci tejto tretej skupiny slúžili práve euroskeptické alebo anti-európske názory, čo ukazuje, že viacerí svoj negatívny postoj voči EÚ vyjadrili neúčasťou vo voľbách a nie hlasovaním v prospech jednej z euroskeptických strán.

2. Vnímanie predvolebnej kampane

Čo sa týka úspechu predvolebnej kampane, na základe výsledkov výskumu sa dá konštatovať, že s mierou záujmu o kampaň lineárne vyrástla aj účasť na voľbách. Napriek tomu však najväčšia skupina respondentov (30% opýtaných) uviedla, že kampaň nesledovali vôbec, a to aj pokiaľ s ňou okrajovo prišli do kontaktu.

Forma kampane, ktorá voličov a voličky oslovila najviac, boli diskusie kandidátov a kandidátok v médiách – tieto bližšie sledovalo 13% a okrajovo registrovalo až 50% opýtaných. Taktiež vysoký podiel respondentov a respondentiek uviedol, že sa dostal do kontaktu s mobilizačnými kampaňami európskych inštitúcií na Slovensku, aj keď im následne nevenoval vysokú pozornosť.

3. Profily voličov a dôvody ich voličských preferencií

Zloženie elektorátu jednotlivých kandidujúcich strán do EP sa vo vysokej miere zhoduje s tradičným elektorátom týchto strán pri voľbách do NR SR. Pre väčšie množstvo voličov a voličiek bol hlavným dôvodom ich rozhodnutia práve dlhodobá väzba na stranu alebo jej kandidátov a kandidátky. Výnimkou boli nové strany PS/Spolu, u ktorých rozhodovali programové pozície ako aj sympatie k ich kandidátom a kandidátkam. Druhou výnimkou je potom strana ĽS NS, ktorú najviac opýtaných volilo taktiež kvôli ich kandidátom a menej na základe ich programu či odmietavej pozície voči EÚ.

Čo sa týka voličských profilov jednotlivých strán, výskum preukázal, že mladí ľudia volili skôr PS/Spolu alebo ĽS NS a starší voliči preferovali Smer-SD a KDH. Nadpriemerné množstvo voličov a voličiek s univerzitným vzdelaním dali prednosť PS/Spolu alebo SaS, rovnako ako tí, ktorí sa hodnotovo identifikujú s liberálnym svetonázorom. Konzervatívni voliči a voličky dali naopak prednosť KDH, Smeru alebo ĽS NS. Zaujímavé je zistenie, že na hodnotovej osi ľavica-pravica sa väčšina voličov a voličiek ĽS NS (47%) zaradila do tzv. stredu a len 27% z nich sa hlási k pravicovému zmýšľaniu.

4. Záujem o prácu europoslancov a europoslankýň

Podľa výsledkov výskumu sa až dve tretiny opýtaných o dianie v EP a prácu našich zástupcov/-kýň v ňom nezaujíma, súčasne tí, ktorí sa zaujímajú, pociťujú nedostatok informácií o ich práci. Celkovo až 90% respondentov nezaznamenalo počas uplynulých piatich rokov žiadne, alebo len ojedinelé informácie o práci našich europoslancov/-kýň. Dopyt a ponuka v tejto sfére sa teda nezhodujú a veľa závisí od terajších europoslancov a europoslankýň ale aj od slovenských médií, ako s týmto problémom naložia.

5. Očakávania vývoja ekonomickej situácie a spokojnosť s demokraciou

Na rozdiel od roku 2009, kedy až 80% opýtaných očakávalo zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku, sa 2019 podiel týchto pesimistov znížil na necelých 30%. Naopak je však vyšší podiel opýtaných nespokojných so stavom demokracie na Slovensku (2009: 55%, 2019: 65%). Horšie je však vnímaná demokracia v Európskej únii, s ktorou je aktuálne nespokojných skoro 60%, a teda o 25 percentuálnych bodov viac než v roku 2009.

Bližšie informácie a jednotlivé údaje výsledkov výskumu nájdete v priložených dokumentoch.

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben