Webinár: Boj proti násiliu na ženách po odmietnutí Istanbulského dohovoru

Slovensko Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor neratifikovalo, na druhej strane práve obdobie pandémie Covid-19 s nevyhnutnosťou sociálneho odstupu a zotrvávaniu rodín v domácnostiach po dlhšiu dobu nastolilo tému domáceho násilia s novou naliehavosťou.

O otázke, ako bude Slovensko postupovať v boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu napriek odmietnutiu ratifikácie Istanbulského dohovoru; diskutovali v ďalšom webinári FES-SK a euractiv.sk Sabine Kräuter-Stockton, prokurátorka spolkovej krajiny Nemecka Sasko a členka expertného výboru GREVIO (Group of Experts on Action against Violence against Women and Domestic Voilence), ktorý má za úlohu kontrolovať uplatňovanie ustanovení Istanbulského dohovoru, Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Marián Filčík, riaditeľ odboru ľudských práv Ministerstva spravodlivosti SR a Veronika Bílková z Katedry medzinárodného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorá je aj členkou Benátskej komisie Rady Európy.

Dohovor Rady Európy o násilí na ženách, ktorý predstavuje najkomplexnejší medzinárodný právny dokument pre oblasti tohto typu násilia a OSN ho považuje za "zlatý štandard", ratifikovali všetky krajiny EÚ s výnimkou baltských krajín, Maďarska, Česka, Bulharska a Slovenska. Na druhej strane je násilie na ženách, resp. boj proti nemu v programe novej slovenskej vlády označovaný za jednu z priorít. Slovensko bude musieť problému násilia v domácnosti venovať patričnú pozornosť aj v nasledujúcich rokoch a to bez ohľadu na to, či sa k medzinárodným dohovorom prihlásime.

Ako uviedla v úvodnom vystúpení Sabine Kräuter-Stockton zo Sárska, Istanbulský dohovor stojí na troch pilieroch, tzv. troch "p", teda prevencii (prevention), na ochrane obetí a ich detí (protection) a na stíhaní páchateľov (prosecution). Úspešný môže byť tento boj len vtedy, keď sú tieto piliere, ich právna úprava aj jej uplatňovanie v praxi, cez zákonné, administratívne a ďalšie nástroje koordinované a integrované. Pre tento komplexný prístup považuje pani Stockton Istanbulský dohovor za najúčinnejší nástroj boja proti domácemu násiliu a násiliu na ženách a to nielen preto, že obsahuje aj presný zoznam konkrétnych bodov, úloh, opatrení, podľa ktorých majú krajiny v tomto úsilí postupovať, ale pretože poskytuje prostredníctvom medzinárodného charakteru akýsi vonkajší "korektív" v prípadoch, keď národná legislatíva či prax ochrany pred týmto druhom násilia nefunguje dostatočne.

Ako uviedla dnes už dosluhujúca riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVaR Oľga Pietruchová, Slovensko sa ako jedna z prvých krajín už v roku 2011 prihlásilo k dohovoru a následne mu bola do veľkej miery prispôsobená domáca legislatíva a súčasne bolo zriadené Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách, ktoré funguje dodnes a bolo dávané aj za príklad pre iné krajiny. Súčasne však prišla politická vlna odporu proti téme rodovej rovnosti, tzv. "gender ideológii" a tieto skupiny si zobrali práve Istanbulský dohovor ako istý symbol svojho boja. Toto podľa O. Pietruchovej do veľkej miery znemožnilo vecnú diskusiu o téme boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a navyše, skomplikovalo prijímanie akýchkoľvek nových nástrojov, právnych úprav, medzinárodných dohovorov, ktoré špecificky definujú a majú za cieľ bojovať proti tomuto typu násilia. Na druhej strane sa napriek tomuto vývoju podarilo v praktickej rovine nastaviť fungovanie inštitútov ochrany obetí domáceho násilia, zrealizované boli viaceré projekty, tieto sú však financované zo zahraničných zdrojov, preto problematická ostáva udržateľnosť ich financovania a s touto udržateľnosťou spojená stabilita týchto nástrojov.

Problém udržateľnosti financovania inštitútov prevencie a ochrany proti domácemu násiliu na Slovensku potvrdil aj riaditeľ odboru ľudských práv ministerstva spravodlivosti SR M. Filčík. Slovensko je podľa M. Filčíka legislatívne aj technicko-administratívne na prijatie dohovoru pripravené, za otvorenú a potenciálne problematickú však považuje otázku legislatívnej definície sexuálneho násilia. Kým v dikcii medzinárodných dokumentov ide o akékoľvek konanie tohto typu bez súhlasu dotknutej osoby, náš právny poriadok definuje toto násilie ako konanie, kde dochádza k donúteniu, čo znamená prekonanie odporu, čo je staršia definícia. Prekonanie tohto rozdielu vníma M. Filčík vzhľadom na náš politický kontext ako náročné.

Vyvráteniu rôznych mýtov či už ohľadne ohrozenia inštitúcie manželstva alebo prieniku tzv. "gender ideológie" do vzdelávacieho procesu a ďalších, ktoré opakovane odznievali a odznievajú nielen v rámci snahy o ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ale aj celkovo v súvislosti so sexuálnym násilím na ženách sa vo svojom výstupe venovala V. Bílková z Karlovej univerzity v Prahe, pričom uviedla, že neexistujú ústavné prekážky pre ratifikáciu Istanbulského dohovoru a jeho neprijatie je výlučne otázku politickej vôle.

Diskusia sa dotkla aj otázky tzv. systémového násilia na ženách, či už v podobe obmedzovania reprodukčných práv, ale takisto ekonomickej podriadenosti, takisto témy kultúrnych zvyklostí a tradícií, vytvárajúcich stereotypy a spoločenskú atmosféru, upevňujúce podriadené postavenie žien v spoločnosti, či napr. tomu, že Slovensko je jednou z mála krajín bez zákonného ukotvenia zákazu telesných trestov.

Celý videozáznam online-diskusie si môžete pozrieť TU

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben