Webinár: Covid-19. Ako zabrániť sociálnej kríze?

Ako v úvodom slove spomenula vedúca kancelárie FES na Slovensku Zuzana Homer, aktuálne správy hovoria o ohrození 4-tisíc pracovných miest na Slovensku v dôsledku masových prepúšťaní, o to urgentnejšie sa preto natíska otázka, či Slovensko využíva všetky nástroje, ktoré sú zavádzané a prinášajú výsledky v boji proti ekonomickým a sociálnym dopadom pandémie v iných krajinách, alebo či nám funguje efektívny sociálny dialóg na odvrátenie najhorších sociálnych dopadov korona-vírusu, ktorý považuje pri prijímaní opatrení, zavádzaných na trhu práce za nástroj ochrany, stability a sociálneho zmieru.

Pod vedením moderátora online-webinára Radovana Geista z euractiv.sk diskutovali viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová, Miriam Letašiová z Ministerstva hospodárstva SR a Andrej Lasz z Asociácie priemyselných zväzov SR. 

Okrem aktuálneho stavu zavádzania kompenzačných opatrení na zmiernenie dopadov krízy na Slovensku z pohľadu odborov, zamestnávateľov v priemysle, či štátu, o potenciáli využitia tejto krízy na modernizáciu a diverzifikáciu slovenského priemyslu, podnikateľského stavu, či ekonomiky ako takej, zvýšenie jej odolnosti voči budúcim krízam, o úprave daňového mixu aj v odpovedi na aktuálnu krízu a ďalších témach sa veľká časť diskusie týkala možných inšpirácií zo zahraničia, teda nástrojov, ktoré úspešne na boj proti dopadom krízy využívajú iné krajiny.

Andrej Lasz v tomto kontexte upriamil pozornosť na inštitút tzv. „kurzarbeit“, ktorý Slovensko ako jediná krajina EÚ nemá zavedený v jeho štandardnej podobe a ktorý je v skutočnosti dávkou dočasnej nezamestnanosti a je v štandardnom, nemeckom modeli finančným vzťahom medzi štátom a zamestnancom. Keďže však na Slovensku tento inštitút nebol pred krízou zachytený v legislatíve a praxi a využívame na neho európske finančné zdroje, sú do tohto inštitútu neštandardne zaradení aj zamestnávatelia a súčasne v našej úprave jeho dávka nedosahuje takú úroveň kompenzácie mzdy zamestnanca, ako tomu je v štandardnom modeli. To podľa A. Lasza poškodzuje nielen samotného zamestnávateľa, ale aj štát, keďže prepočty jasne hovoria, že pre štát je „kurzarbeit“ tri krát lacnejším opatrením, ako je dávka v nezamestnanosti. Čo je aj dôvod, prečo ostatné krajiny tento inštitút využívajú. 

Témou diskusie bola aj otázka istej podoby podmieňovania štátnej pomoci podnikateľskému sektoru istými podmienkami, ktoré by firmy museli splniť a ktoré by smerovali k nevyhnutnej modernizácii podnikovej sféry a lepšiu prípravu na výzvy či už digitalizácie, diverzifikácie, klimatických zmien či budúcich hospodárskych cyklov a výkyvov.

Akým ďalším témam, problémom a výzvam sa diskusia venovala si môžete pozrieť v jej zázname tu: euractiv.sk/section/socialna-politika/video/nazivo-covid-19-ako-zabranit-socialnej-krize/

Analýzu modelu tzv. „kurzarbeit“, ako kľúčového nástroja v boji proti ekonomicko-sociálnym dopadom pandémie korona-vírusu nájdete tu: