11.06.2021

Online diskusia: Skracovanie pracovného času

Téma skracovania pracovného času v posledných týždňoch výrazne rezonuje naprieč politickým spektrom. Predstavitelia zástupcov zamestnancov priblížili počas online seminára, uskutočneného 10. júna, slovenské podmienky a možnosti pre zavádzanie kratšieho pracovného času a odborníčka na tému z ETUI predstavila európsky pohľad a hlavné trendy v okolitých krajinách. Cieľom web-seminára bolo diskutovať o tejto téme práve z pohľadu zástupcov zamestnancov, ktorí najlepšie poznajú problémy na pracovisku. Prizvaním organizácie z Bruselu sa do témy vniesol zahraničný pohľad.

Druhý zo série online seminárov organizovaný v spolupráci s CELSI sa venoval aktuálnej otázke skracovania pracovného času.

V porovnaní s priemerov EÚ odpracuje Slovák o 134 hodín ročne viac a o 178 hodín ročne viac ako je priemer Eurozóny. Sme lídrom v počte odpracovaných hodín a aj odpracovaných hodín v noci a v neštandardných pracovných časoch. Napriek technologickému rastu, ktorý prináša vyššiu produktivitu, stále pracujeme viac ako 40 hodín týždenne. Počas online diskusie usporiadanej zastúpením FES na Slovensku v spolupráci so Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce sa hostia Monika Uhlerová, viceprezidentka KOZ SR, Ján Košč, OZ KOVO a zahraničná hosťka Agnieszka Piasna z ETUI pokúsili analyticky rozobrať téme skracovania pracovného času.

Úvodné slovo mala Zuzana Homer, vedúca zastúpenia FES v Bratislave, ktorá vyzdvihla aktuálnosť témy skracovania pracovného času v čase korona krízy. Vo svojom prejave uviedla porovnanie volebných programov vybraných nemeckým politických strán, ktoré sa na jeseň tohto roku budú uchádzať o politické sympatie svojich volič v parlamentných voľbách. Politické strany v Nemecku sa vo svojich volebných programoch odvolávajú na myšlienky zavádzania skracovania pracovného času. Podľa Z. Homer je preto aj pre Slovensko dôležité, aby sme sa tejto téme venovali a prinášali argumenty, ktoré by prispeli k utraseniu názorov. Téme skracovania pracovného času sa chce FES venovať aj naďalej a v nasledujúcej diskusii sa pokúsi priniesť pohľad druhej strany.

Prvou diskutujúcou bola viceprezidentka KOZ SR, Monika Uhlerová, ktorá tému považuje za svoju srdcovú záležitosť a ako pozitívne hodnotí, že sa v podmienkach Slovenska o tejto téme začína viac hovoriť. Podľa M. Uhlerovej sú hlavnými nositeľmi tejto témy práve odbory, teda zástupcovia zamestnancov, a vždy nimi boli. „Osem hodinový terajší pracovný čas nebol predtým samozrejmosťou. Z diskusií cítiť oponentúru ako by sme sa nevedeli posunúť ďalej“, uviedla viceprezidentka KOZ SR. Pritom Československo zaviedlo 8 hodinový pracovný čas už v roku 1918. V minulosti sa úvahy o skracovaní pracovného času zdali nepredstaviteľné, rovnako je to aj dnes kedy je táto predstava vnímaná ako revolučná myšlienka, no v budúcnosti môže byť niečím samozrejmým. M. Uhlerová uviedla aktuálny príklad zo zahraničia, konkrétne zo Španielska, kde tento rok spustia experiment so skrátením pracovného týždňa na 4 dni, pričom výpadky bude kompenzovať štát. V neposlednom rade je podľa M. Uhlerovej potrebné aby sa viedla seriózna diskusia o téme skracovania pracovného času smerom k odbornej i laickej verejnosti a rovnako považuje za dobré, že sa témy chystajú aj politické reprezentácie.

Európsky pohľad na tému skracovania pracovného času priniesla do diskusie Agnieszka Piasna z ETUI, ktorá sa tejto téme venuje dlhodobo. Téma je veľmi zaujímavá a dôležitá, dotýka sa široké spektra pracujúcich, preto sa jej na pôde ETUI venujú už niekoľko rokov. Už štyri roky dozadu bola publikovaná a do mnohých jazykov preložená publikácia „The why and how of working time reduction“. Pred publikovaním tejto štúdie neexistovala v podstate žiadna diskusia o redukcii pracovného času. Po kríze v roku 2008 došlo k dohode na úrovni Európskej komisie medzi tvorcami politík, v roku 2016 sa pracovný trh zotavil, ale regulácie, ktoré medzitým nastali v podstate nepomohli naštartovať vytváranie nových pracovných miest a nikto nevenoval pozornosť kvalite práce a problémom pracovného času. Tento problém však pretrval. Faktor nerovnosti v pracovnom výrazne rozdeľuje a ovplyvňuje trh práce naprieč EÚ a je potrebné diskutovať o ňom. „Čo sa týka pracovného času, sú krajiny na tom veľmi rozdielne“, predstavila vo svojej prezentácii ďalej A. Piasna. Určitá zmena nastala v 19.-20. storočí, kedy bol pracovný čas výraznejšie skrátený a aktuálne je norma, v závislosti od krajiny, niekde okolo 8 hodín, ktorá sa už dlhodobo nemenila. ETUI presadzuje kolektívne skracovanie pracovného času, je potrebné hovoriť s pracovnou silou o tom, čo pracujúci potrebujú. Podľa A. Piasnej by revolúcia mala začať v odboroch, ktoré sú organizované.

Svojím pohľadom uzavrel tému tretí diskutujúci Ján Košč. Predstavil v krátkosti svoju publikáciu „Revolúcia pracovného času alebo mýty a fakty a jeho skracovaní“. Podľa J. Košča je táto téma stará už 200 rokov a rovnako ako M. Uhlerová, aj on považuje za nositeľov témy skracovania pracovného času odbory. Pracovná doba sa do konca 20. storočia skracovala, no za posledných 50-60 rokov sa v tomto smere nič neudialo, napriek tomu, že ďalšie návrhy prichádzajú aj teraz a aj u nás na Slovensku. J. Košč poznamenal vo svojej prezentácii dôležitý paradox, kedy v roku 2002 novelou Zákonníka práce došlo jedným paragrafom k zrušeniu zarátavania prestávok na jedlo a oddych do pracovného času, čím pracujúcim v podstate akoby pracovný čas narástol. Aj v tomto sú v jednotlivých krajinách rozdiely. Mnohí analytici, zamestnávatelia, ale aj niektorí zamestnanci a odborári oponujú idei skracovania pracovného času. Napriek tomu vidí J. Košč v skracovaní niekoľko benefitov – skracovaním pracovného času rastie produktivita, zdravotný stav zamestnancov je lepší, je možné zmierniť klimatické zmeny a ďalšie iné. Tým, že je Slovensko lídrom v práci v noci, majú zamestnanci zhoršený zdravotný stav. Na skracovanie pracovného času je možné použiť rôzne spôsoby, ale tiež je potrebné vykompenzovať náklady, ktoré vzniknú skrátením pracovného času, ako uviedol ďalej J. Košč. Tvrdenie, že skracovanie pracovného času je nezmysel, je zavádzanie, čo dokazujú aj mnohé príklady a úspešné experimenty, na ktoré J. Košč poukázal vo svojom vystúpení. J. Košč vyjadril svoj názor ako postupovať pri skracovaní pracovného času, podľa neho je nedostatočné tlačiť iba prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv, momentálne je to nedostatočné a bude potrebné tlačiť na to aby bolo skracovanie prijaté na plošnej úrovni. Rovnako je dôležité aby sa o tejto téme nielen diskutovalo, ale aby prišlo k reálneho skracovaniu pracovného času.

Celý záznam z diskusie si môžete pozrieť TU

Friedrich-Ebert-Stiftung
zastúpenie v Slovenskej republike

Maróthyho 6
81106 Bratislava

+421 2 54 41 12 09
+421 2 54 41 18 80

fes(at)fes.sk

 

 

nach oben